Komentár Slovensko nebude mať na MS v hokeji 2025 špičkového hráča. Kvôli osobným sporom

V čase, keď slovenskí hokejisti finišujú prípravu na MS v hokeji 2025 vo Švédsku, jeden z našich najproduktívnejších hráčov pôsobiacich v zahraničí sleduje dianie len spoza mantinelu. Marián Studenič, hokejista, ktorý v 56 zápasoch švédskej SHL zaznamenal 18 gólov a 31 asistencií a skončil v prvej desiatke produktivity, bude na šampionáte chýbať. Nie pre zranenie. Nie pre slabú formu. Ale pre ego.

Znie to ako scenár lacnej telenovely - talentovaný hokejista odchádza z reprezentácie tesne pred olympijskou kvalifikáciou, pretože mu nevyhovuje pozícia trinásteho útočníka.

Na druhej strane prezident zväzu Miroslav Šatan vyhlasuje, že komunikácia s Mariánom Studeničom „nebude žiadna”. A výsledok? Slovensko ide na MS v hokeji 2025 bez jednej zo svojich najlepších ofenzívnych zbraní.

Keď sa pozrieme na čísla, situácia je jasná. Marián Studenič patril k najlepším útočníkom vo švédskej lige, ktorá patrí k európskej špičke. Švédsky expert Uffe Bodin ho dokonca označil za „úžasného obojsmerného hokejistu”, ktorý „hrá ako hráč NHL”. V play-off pridal ďalšie body a potvrdil, že jeho návrat do Európy bol z hokejového hľadiska správnym krokom.

Slovensko pritom bude na MS v hokeji 2025 potrebovať každý gól, každú prihrávku, každú šancu. V konkurencii svetových veľmocí si jednoducho nemôžeme dovoliť ignorovať hráča takého kalibru len preto, že došlo k osobnému konfliktu.

Neprofesionalita? Áno, Marián Studenič sám priznal, že jeho odchod z reprezentácie nebol profesionálny. Ale rovnako neprofesionálna bola aj komunikácia zo strany realizačného tímu. Keď hráčovi so skúsenosťami z NHL nedokážete „chlapsky” vysvetliť jeho úlohu v tíme, nemôžete očakávať, že to prijme s úsmevom.

Reakcia Miroslava Šatana však pripomína skôr urazené dieťa než profesionálneho manažéra. „Komunikáciu to neovplyvní nijako, lebo žiadna nebude,” - takýto prístup by sme skôr očakávali na detskom ihrisku než v najvyššej športovej inštitúcii krajiny.

Paradoxne, práve Miroslav Šatan v roku 2019, keď sa ujal funkcie prezidenta SZĽH, deklaroval, že každý má do reprezentácie dvere otvorené, ak bude mať záujem pomôcť. „Veľmi dôležitá je spolupráca, aj keď sú niekedy rozdielne názory.”

Vtedy tiež zdôraznil, že „niektorí hráči nechceli pre rôzne spory reprezentovať. My sme začali s Craigom Ramsaym od bodu nula, nepozerali sme sa na žiadne konflikty. Tímy sa skladali podľa výkonnosti. To sa podarilo”.

Ak platia tieto princípy aj dnes a ak by sa naozaj skladal tím podľa výkonnosti, Marián Studenič by v ňom mal pevné miesto. Ak by stále platilo, že každý má dvere otvorené, neboli by dnes tie isté dvere pred talentovaným útočníkom zabuchnuté.

História slovenského hokeja nás učí, že najväčšie úspechy prišli vtedy, keď sa osobné konflikty odložili bokom v prospech národných farieb. Spomeňme si na legendárny tím z MS v hokeji 2002, kde sa spojili hráči z rôznych klubov, s odlišnými názormi, ale s jediným cieľom - úspech Slovenska.

Miroslav Šatan ako hráč to vedel veľmi dobre. Miroslav Šatan ako funkcionár by na to nemal zabúdať.

MS v hokeji 2025 sú za rohom. Marián Studenič má za sebou životnú sezónu. Slovensko potrebuje každého kvalitného hráča. Je najvyšší čas, aby obaja aktéri tohto zbytočného konfliktu - Marián Studenič aj Miroslav Šatan - našli cestu k zmieru.

V hokeji, rovnako ako v živote, platí, že skutočná veľkosť človeka sa nemeria výškou jeho ega, ale schopnosťou priznať chybu a podať ruku na zmier. Pretože dres s dvojkrížom by mal byť vždy nad osobnými spormi.

Slovensko si jednoducho nemôže dovoliť luxus nechať doma hráča formátu Mariána Studeniča len preto, že dve osobnosti sa nevedia dohodnúť. Hokej je tímový šport a národné mužstvo patrí celému národu, nie jednotlivcom.